Ako som si užil Jazz course

Sestra na mňa zasa raz tlačila, takmer 3 týždne, nech napíšem niečo, niečo ako referenciu. Nieže by som nebol chronický prokrastinátor, tentoraz som mal odlišný problém (aj keď, možno aj tentokrát som odkladal písanie tak dlho ako to šlo, ale … ). A to ako preniesť význam slov tvorivá atmosféra, otvorenosť, úprimná snaha pomôcť na papier (prvá verzia bola na papier, mám rád  počmárané, zoškrtané zdrapy papiera).

Pretože práve o tom Jazz course bol a určite aj bude. Nie o pevne daných pravidlách gramatiky, ktoré do mňa viac či menej úspešne tlačili už od škôlky. Kde pri ich každom porušení stál za chrbtom “grammar nazi”, ktorý sa vyžíval v ich správnom výklade. Ako rád by som aj tentokrát sucho skonštatoval, prebrali sme to a to, bolo toho veľa a zasa si na nič nepamätám, no nemôžem.

Reálne to vyzeralo tak, že po dni presedenom, či ubehanom som si vždy zašiel na pokec s Ke Xin, či Rayom. Dvaja úplne odlišní ľudia charakterom, každý učil tak trocha ináč. Jedna z Malajzie, druhý z Nigérie.  No pri oboch bola uvoľnená atmosféra spojené s nekonvenčným prístupom.

Ke Xin

U Ke Xin bolo vidieť, že sa snaží, naozaj snaží a nielen snaží aby si ostatní mysleli, že sa snaží, proste snažila sa. Popritom ako sa snažila, bolo neprehliadnuteľné, že ju nesmierne teší ako sa bavíme jej hodinou. Napriek tomu, že témy mala pripravené do poslednej bodky, stávalo sa, že sme skĺzavali k veľmi zaujímavým asociáciám.  Teda obsah hodiny sa prispôsoboval momentálnej nálade. Celkom často sa mi stávalo, že po hodine strávenej s Ke Xin, som mal problém upratať úsmev z tváre.

Ray

Ray. Ray je pán improvizátor. A keďže to vie, robí to rád a robí to často. Úplne odlišný prístup od Ke Xin. Jeho hodiny bolo niečo v štýle, sadnime si a poďme sa zabaviť, ja už niečo vymyslím. S Rayom sme konfrontovali témy ako inkvizícia fajčiarov, potreba peňazí v spojení so starou a škaredou ženou/mužom, či potreba degustátora vína medzi poslednými 10 obyvateľmi Zeme.  Ray bol profík a zvládal s prehľadom usmerniť aj takto bizarné témy. Absurdita rozhovorov docielila, že aj ľudia, ktorí si úzkostlivo strážili vlastný názor prehovorili. Na jeho otázky neexistovala dobrá, či zlá odpoveď. Skôr viac, či menej vtipná.  Ray to s ľuďmi vie.

Ďalší dôležitý fakt, prečo si vybrať  Jazz course,  je veľkosť jednej skupiny. Na hodine nás bolo málo. Maximálne 5 ľudí. Takže sme sa rýchlo spoznali a oblúkom sa vyhli komorne odmeranej atmosfére plnej triedy neznámych ľudí.

To najhlavnejšie nakoniec. Ako viete, informácie sa dnes povaľujú na každom rohu, a ak o ne zrovna nezakopnete tak sa rovno samé ponúkajú. Samotné však nemajú cenu. To čo im dáva nový rozmer sú práve ľudia. V mojom prípade , Ke Xin a Ray, osoby ktorý mi ich dokázali podať tak, že som si aj niečo reálne zobral. Ak váhate s či ísť, či neísť na jazykový kurz, určite choďte. Nájdite si vlastného Raya či Ke Xin a užívajte si to. Pretože o tom Jazz course je, o ľuďoch a atmosfére.

PS. Ak to niekoho predsa len zaujíma, vďaka Jazzu som konečne začal hovoriť, dokonca aj v angličtine.

Leave a Reply